Plasty sa stali súčasťou nášho jedálnička, vzduchu, vody či pôdy. Platíme tak daň nielen za svoju pohodlnosť, ale aj neinformovanosť ohľadom škôd, ktoré tieto ropné produkty spôsobujú.
V poslednej dobe prichádza do médií množstvo informácií týkajúcich sa tzv. ostrovov z plastu. Najväčším z nich je Veľká odpadková škvrna v Tichom oceáne, ktorej momentálna plocha presahuje rozlohu troch európskych štátov – Nemecka, Francúzska a Španielska dokopy. Podľa najnovších prieskumov obsahuje približne 80 tisíc ton plávajúceho plastového odpadu, čo môže predstavovať asi 1,8 biliónov kusov umelej hmoty. Keďže sa ostrov pohybuje v medzinárodných vodách, nikto sa k nemu nehlási a nelikviduje ho.
Ročne sa do oceánov dostane približne 8 miliónov ton plastu.
Politici a vláda začínajú konečne reagovať
Tešíme sa zo všetkých dobrých správ, ktoré prichádzajú ohľadom odbúravania plastov z nášho každodenného života. Nielen vlády, ale aj obchodné reťazce začínajú reagovať na škody, ktoré tieto ropné produkty napáchali.
Európska únia vydala vyhlásenie, podľa ktorého by mali byť všetky plasty do roku 2030 v celej EÚ biologicky rozložiteľné a kompostovateľné. Theresa Mayová sa zaviazala tento cieľ splniť až do roku 2043. Sieť supermarketov „Iceland“ v Británii je však oveľa odvážnejší. Všetky svoje výrobky chce baliť výlučne do ekologických obalov už do roku 2020.
Sú tieto ciele reálne?
Aj keď nás táto iniciatíva teší, je jasné, že riešením je v prvom rade zmeniť naše správanie, teda správanie spotrebiteľov. Zobrať si na nákup vlastnú tašku, odmietnuť slamku na pitie, či prestať kupovať balenú vodu nie je vôbec náročné. Začať možno kedykoľvek. Stačí len chuť a odhodlanie spraviť niečo pre našu Matku Zem.
Ropné deriváty je potrebné nahradiť
Nedajú sa však nahradiť systémom „jedna k jednej“, pretože na výrobu bioplastov nemáme dostatočné množstvo alternatívnych materiálov. Zemiaky a kukuricu by sme museli ísť pestovať na Mars.
Cieľom je mať čo najviac nádob na bioodpad, kam patrí aj kompostovateľný jednorazový riad. Následne je nevyhnutná ústretovosť kompostární a bioplynových staníc, kde sa spolu s bioodpadom takýto riad premení na biomasu (napr. vidlička už za 2 dni). Keďže sa jedná o uzavretú slučku, nebude to mať následky v podobe zvýšeného CO2 v ovzduší.